Občianske združenie Agroprameň ako miestna akčná skupina pôvodne začala svoju činnosť v rámci občianskeho združenia Mikroregión Dunajská Magistrála, ktoré bolo zaregistrované dňa 11.07.2007 na Ministerstve vnútra SR. Členmi organizácie Mikroregión Dunajská Magistrála, sú okrem iných obce: Blahová, Blatná na Ostrove, Holice, Horná Potôň, Lehnice, Macov, Mierovo, Michal na Ostrove, Oľdza, Potônske Lúky, Rohovce, Trnávka, Veľká Paka a Vojka nad Dunajom, ktoré spolu už dlhšie spolupracujú, čoho dôkazom je aj tvorba štúdie „Rekreačná zóna - Malé Podunajsko“.

Občianske združenie Mikroregión Dunajská Magistrála sa krátko po svojom vzniku úspešne uchádzalo o finančnú podporu v rámci „Výzvy na predkladanie žiadostí o zaradenie mikroregiónov do aktivít prístupu LEADER: „Príprava nových mikroregiónov TTSK na integrovaný rozvoj vidieka – prístup LEADER“ a na získanie nenávratnej finančnej pomoci pre spracovanie rozvojových stratégií mikroregiónov a prípravu miestnych a odborných kapacít – prístup LEADER“ zo strany Trnavského samosprávneho kraja.

Žiadosť bola 4.9.2007 Zastupiteľstvom TTSK schválená a združeniu boli poskytnuté prostriedky na budovanie administratívnych kapacít, manažment projektu, tvorbu stratégie a publicitu.

Občianske združenie Mikroregión Dunajská Magistrála spolu s ostatnými partnermi (Regionálna rozvojová agentúra ISTER, Mikroregión Medzičilizie, Združenie obcí Mikroregiónu Klátovské rameno, Mikroregión Warkun a cezhraničný partner - obec Vámosszabadi) podala žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013, ktorá bola schválená.

Medzi straegické ciele Občianskeho združenia Mikroregión Dunajská Magistrála patrí cieľ „Vybudovať miestnu akčnú skupinu, regionálne štruktúry a partnerstvá na podporu sociálneho a ekonomického rozvoja, ktoré budú slúžiť obyvateľstvu a návštevníkom mikroregiónu“, v dôsledku čoho vzniklo Občianske združenie Agroprameň, zaregistrované dňa 14.12.2009 na Ministerstve vnútra SR, ktoré bude pôsobiť ako miestna akčná skupina. Zodpovednosť za rozvoj územia majú všetci aktéri, zvlášť starostovia obcí, ktorí sa už dlhodobo pred vznikom Občianskeho združenia Agroprameň stretávali s cieľom vytvoriť miestnu akčnú skupinu a integrovanú stratégiu rozvoja územia.

Územie s rozlohou 183,174 km2 sa nachádza na Podunajskej nížine v Trnavskom samosprávnom kraji, na území okresu Dunajská Streda v centrálnej časti Žitného ostrova. Jedná sa o nížinnú, značne odlesnenú krajinu s vysokým podielom ornej pôdy, v ktorej však v blízkosti rieky Dunaj a Malý Dunaj sa vyskytujú hodnotné územia, lužných lesov.

Žitný ostrov zaberá najväčšiu časť Podunajskej roviny a je najrozsiahlejším vnútrozemským ostrovom v Európe. Riekami obmývané rovinaté územie patrí k najúrodnejším oblastiam Slovenska. Prírodné pomery predurčili oblasť k poľnohospodárskej výrobe, ale v súčasnosti sa čoraz častejšie využíva aj na rekreačné účely. K atraktivite tohto regiónu nepochybne prispieva krásne prostredie s množstvom termálnych kúpalísk s dobre vybavenými službami. Voda na nivách Podunajskej nížiny je rôzne mineralizovaná.

Pod jeho povrchom sa nachádza bohatstvo obrovskej hodnoty. 10 miliárd metrov kubických kvalitnej pitnej vody. Ide o najväčšie zásoby pitnej vody v strednej Európe.

Menšia časť riečneho ostrova je štátna prírodná rezervácia, zvyšok sa intenzívne využíva na poľnohospodárske účely.

Poľnohospodárstvo a umelé hnojenie, intenzívna priemyselná výroba – to všetko prispieva k znečisteniu povrchovej vody a ovplyvňuje aj kvalitu podzemných vôd.

Pomocnú ruku ochranárom podala aj Európska únia. Z európskeho fondu LIFE prúdia peniaze na záchranu jedinečného ekosystému. Vďaka medzinárodným financiám slovenskí ochrancovia prírody odkúpili , a dlhodobo si prenajali asi 330 hektárov pôdy . Odkúpenú lokalitu vyhlásili za prírodnú rezerváciu.

Keďže územie Žitného ostrova je veľmi úrodné, najväčšie plochy boli premenené na polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. Topoľ biely a čierny, rôzne vŕby, jelša lepkavá. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana, vinič lesný a hloh čierny. Žitný ostrov má veľmi bohatú vegetáciu.

Fauna Žitného ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhy kačíc, labutí (najmä ôabuť spevavá), čajok, kormoránov a dropov atď. Vody Dunaja a jeho ramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, sumec sivý, karas obyčajný, blatniak, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.

Prírodné prostredie Žitného ostrova sa silne degradovalo kvôli intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, silných vetrov a vodnej erózii. Na severe k znehodnocovaniu prispieva aj priemyselná výroba. Celé pobrežie Dunaja spolu so svojimi lesmi je chránená krajinná oblasť.

Na Žitnom ostrove sa pestujú teplomilné plodiny ako napr. kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, repka olejka, rôzne druhy ovocia a zeleniny. Spomedzi priemyslu je tu zastúpený hlavne potravinársky, strojársky, chemický.